57. Svatoš

Keď spadlo lietadlo v roku 2011 s Pavlom Demitrom, hokejový veterán mal 36 rokov. Nedožil sa teda ani veku, ktorý nosil na drese. Možno divná asociácia, ale táto veľmi smutná hra čísel mi napadla, keď sa mladí ľudia (aj keď už starší hokejisti) porúčajú skôr, než počet ich odžitých rokov dosiahne ich magické číslo, ktoré vláčili na chrbte.

Dnes ráno som zapol net a vyvalil som oči... Zomrel Marek Svatoš. Ako hokejista sa s Demom síce nemôže porovnávať a niektorí ľudia možnože jeho meno dnes zaregistrovali prvýkrát, ale pre mňa bol z takého osobného hľadiska Marek špecifickejší. Keď Demitra v NHL začínal v drese Senators (mimochodom ich dres chvíľu obliekal aj Svatoš), tak som bol decko, ktoré ten hokej len tak povrchne začínalo vnímať. Svatošove začiatky v NHL som už vnímal vyspelejšie a viac som tomu celému chápal. Pre mňa bol svojho času vtedy možno s Gáboríkom najobľúbenjším hokejistom. Vtedy som hrával kadejaké sezóny, dynastie či čo to bolo v hre NHL a Marek mi v mojom tíme nemohol chýbať. Prešli odvtedy roky, ale aj dnes viem povedať, že som ho v nejakom tíme mal. Späť k realite. Svatoš válel hlavne za Colorado a najmä vtedy, keď dostal šancu v prvej lejne pri Forsbergovi. Jeho kariéra sa však oprávnene prirovnáva ku kométe, zažiaril na začiatku, upadal a zhasol. Je málo takách hokejových príbehov, lebo keď už tak bývajú takí, od ktorých sa niečo očakáva, ale žiariť ani len nestihnú.

Marek mal štandardne na chrbte číslo 40. To je vek, kedy aj tí najlepší zvyknú odchádzať do hokejového dôchodku. Svatoš tam odišiel oveľa skôr, no najsmutnejšie je, že vekovej 40-ke sa ani len nepriblížil a zo sveta odišiel ako 34-ročný mladý muž. Dnes toho bolo síce všade plno, ale cítil som potrebu, aspoň takto pseudoosobne sa s mojím obľúbencom rozlúčiť.