48. Moratórium

Ja sa nejako počas bežného obdobia nezaoberám politikou, ale občas sa nejaké tie kauzy a zaujímavosti dostanú asi ku každému. Ono človek, ktorému na chode štátu záleží, sa ani nemôže nejako detailne politikou zaoberať, keď tu vládne absolútny monopol ako za socíku, ktorý naše babky demokratky poctivo volia len preto, že im dá na MDŽ nejaký (nebudem vulgárny) kvet. Pritom si absolútne neuvedomujú, že pre ten ... kvet ich dcéry, synovia, vnúčatá musia odchádzať z rodnej krajiny, kde nemajú ani hypotetickú možnosť finančne zabezpečiť rodinu bez zadĺženia sa. Hlavne, že ony dostanú o 10 ečok vyšší dôchodok, aby vnučke mohli na Vianoce kúpiť bábiku, ale majú totálne u riti, že vnučka vidí otca dvakrát do roka. Bábika je podstatná, otca predsa netreba.

Úplne úboho navyše vyznieva, keď sa tí istí dôchodcovia sťažujú (a oni sa sťažujú veľmi radi) ako je im na ... zle, ale hlasy idú poslušne odovzdať tým, ktorí im tú situáciu roky vytvárajú. A toto neplatí len o dôchodcoch, ale dovolím si tvrdiť, o každom voličovi momentálne vládnuceho monopolu. Lebo okrem monopolných straníkov a kumpánov sa tu každému jednému človeku voľačo nepozdáva - ergo sťažuje sa každý - aj ja. A bodaj by som sa nesťažoval, keď už pomaly nepoznám rodinu, ktorej by sa migrácia za prácou nijako nedotkla. Hovorím, nemám politiku pod drobnohľadom, ale ešte som nepočul nášho pána kráľa sa k tejto téme vyjadriť. Ide moratórium, ktoré ja môžem mať síce v paži, ale nebudem vás tu zajtra obťažovať týmto a radšej dva dni slobodne dýchajte, aby ste v sobotu nezvolili osvedčené zlo v podobe spomínaného zlodejského monopolu a dúfam, že nebudete sympatizovať ani s fašistami. Chcem vás však vyzvať, choďte voliť a aj keď nedôverujete nikomu, tak si vyberte niekoho, kto sa ešte v politike nevyfarbil. Vždy urobíte lepšie, ako keď hlas necháte prepadnúť v prospech dávno vyfarbených.