Tak po nejakej pauzičke, ktorá padla na úžitok, môžeme pokračovať. Mnohí, čo ma máte v nejakej tej škatuľke si možno myslíte, že žijem v takej svojej bubline a čítam výhradne športové články. Samozrejme, nakoľko je to oblasť môjho aj profesionálneho záujmu, tak zablúdim aj tam, ale ja si prečítam kadečo, čo ma akokoľvek osloví a zláka ma fotka alebo titulok. Ako nečítam nejako extra veľa, lebo ma takto osloví máločo, ale kliknem si sem-tam aj na politiku, na spravodajstvo, vrátane zahraničného, aj niečo vtipné, príp. aj niečo nábožensky ladené pozerám kadejaké videá, ktorými si rozširujem obzory. Nebudem tu však hrať nejakého dokonalého jedinca - chlapa a priznávam, že už som mal pred sebou aj bulvárny článok alebo aj veci určené primárne ženám o vzťahoch, sexe a podobne - to asi na to rozšírenie obzorov. Dôvody sú asi podvedomé, neviem, neriešim.
Dnes ma na túto tému inšpirovalo hneď niekoľko vecí, ale pri ľuďoch nechcem byť moc konkrétny, lebo nechcem spadnúť do ohováračiek. Prvá sa týka toho intra a klikol som na článok pre mamičky. Neprečítal som to celé, ale išlo o to, že je dôležité odbúravať prirodzený rozvoj sebectva v detstve a učiť deti podeliť sa. Určite poznáte to prirodzené detské sebectvo, lebo si tým prešiel určite každý. Rodičia zvyknú preháňať svoju lásku, čím sa dieťa cíti ako stredobod vesmíru, čo potom býva na škodu a mnohým to ostane, bohužiaľ, až do dospelosti. Veľmi dobre a dlho poznám konkrétny príklad, ale nebudem konkrétny. Potom som videl toto video, ktoré je skvelým príkladom toho, aké trápne je pri kolektívnom športe hrať sa sám. Sebectvo vo všeobecnosti však podporuje aj dnešná doba, ale ako som už kedysi spomínal, v prvom rade si tú dobu vytvárame sami a keby sme sebeckí neboli, doba by bola odlišná. ...a radikálne.