Dnešok je pre mňa výnimočným dňom, no výnimočnejší pre mojich známych. Oženil sa mi kamarát, takže oslavuje zásadný životný krok. Moje účasti na svadbách by sa určite dali spočítať na prstoch jednej ruky, ale toto je len druhá nerodinná a prvýkrát idem nerodinne aj na svadobnú oslavu, takže sa celkom teším na nejaké nové dojmy pocity.
Ja moc také tie ľudské ceremoniálne výmysly nemusím, ale svadba by mala byť po narodení detí tým najpamätnejším okamihom v živote. Teda aspoň podľa môjho názoru. Osobne som nezažil ani jedno, ani druhé. Dnes som už aj inkasoval také rypnutie, že kedy sa žením ja? No ja by som sa oženil aj hneď, ale ešte sa na to neobjavila dostatočne crazy girl, takže ten môj deň D je v nedohľadne a musím priznať pocit, že čím som starší, tým je nedohľadnejšie - paradoxne. Dobrovoľníčky tu majú na mňa mail, takže sa pokojne môžu hlásiť a možnože ma zaujmú. Zatiaľ som však rád aj za to, že som hosťom na svadbe. Verím, že nás všetkých hostí i mladomanželov čaká zábavný večer, lebo táto etapa života by každému mala odštartovať s úsmevmi na tvárach všetkých zúčastnených. Aby sa každý tešil s nimi, ja dvíham paprču sám za seba, že sa teším a páriku prajem veľa tolerantnosti, čo je v manželstve asi najpotrebnejšie. Lebo keď každé malé zakopnutia, podkĺznutia, ktoré v takom vzťahu bežne prichádzajú, sú sprevádzané hádkami, tak tie úsmevy dlho nevydržia. A samozrejme to obligátne šťastie, zdravie, lásku a radosť z budúcich potomkov musí byť. Gratulujem Vám.