28. Mesiac
Nemám, resp. ešte som nenašiel funkciu čítanosti príspevkov, takže ani neviem nakoľko sa môj blog uchytil. Ale občas mi niektorí dáte nejakú reakciu, či už verejne alebo súkromne. Takže viem, že to nepíšem len pre vlastnú radosť, ale moje zamyslenia zaujímajú aj iných ľudí. Ďakujem za reakcie a pokojne reagujte ďalej, nech viem, že moje výtvory idú medzi ľudí. Predsa len to je lepší pocit.
Za úvodný mesiac som už prekonal zopár krízových dní, kedy sa mi nechcelo, ale zatiaľ som sa vždy odhodlal podľa plánovného režimu, takže sám sebe dávam palec hore. Pre mňa je dôležité, aby som mal určitý režim. Ak ho nemám, potom som flákač a vďaka pravidelnému režimu čohokoľvek ľudsky rastiem. Zatiaľ sú všetky moje režimy na dobrovoľnej báze, čo je priam neuveriteľné, ale som takto spokojný. Fakt som s tým mával problémy a bol som strašným lenivcom, no pochopil som, že lenivosť človeka nemôže naplniť. Tu je zdroj môjho odhodlania, preto to robím a preto budem pokračovať. Za ten mesiac som dostal aj veľmi zvláštnu reakciu. Čitateľa bolela z môjho blogu hlava. Pritom nešlo o žiadne moje siahodlhé konšpiračné teórie ani konštruktívne filozofie, ale o farebnú schému. Napriek tomu ostala nezmenená, možno ju raz zmením, ale myslím si, že je to o tom, že dnes sú pomaly všetky weby robené formou tmavého textu na bielom, príp. svetlom pozadí. Ja som však oldschoolák a ja si pamätám ešte weby z čias pred touto farebnou revolúciou a mne sa páčili viac vtedy. A keďže to robím v prvom rade pre svoju radosť, musím byť spokojný aj s farebnou schémou. Nebuďme webrasisti a dajme šancu aj imigrantom inej farby screenu.