17. Pravidlá

Od začiatku tohto projektu som si nevedomky zvolil takú šablónu. Dva odseky, ktoré mali približne stanovenú  jednotnú dĺžku. Ak ste si už na to zvykli aj vy, tak vám oznamujem, že som to trošku prehodnotil. Niekedy nie je až taká inšpirácia a do blogu sa tlačím, čo potom popiera tú základnú myšlienku, že to robím pre radosť. Nevravím ani, že odteraz čakajte desať riadkov stále. Chcem však absolútnu voľnosť pri udržaní dvoch všeobecných pravidiel.

Opakujem - základom je, aby som písal s úsmevom pre vlastnú radosť. Žiadne tlaky na vlastnú psychiku, len prosto písať uvoľnene o veciach, čo som zažil, ktoré by som len zažiť chcel alebo jednoducho o tom, čo mi napadne niekedy aj počas písania. Toto mal byť blog pôvodne o prehrách, ale už som sa rozpísal tak akurát, takže prehry nechajme na zajtra. Možno na zajtra, možno mi zajtra napadne niečo iné. Presne túto voľnosť chcem. Inak povedané - prvé pravidlo je o tom, že žiadne pravidlá nie sú (to mám, myslím, z nejakého filmu... Kuriér?). Druhým pravidlom je nemenný kvantitatívny cieľ. Teda aspoň 300 úvahoviek za tento kalendárny rok.

Dnes sa tlakom z každej strany nevyhnete. Jediná strana, kde sa to dá, ste vy. Je absurdné, keď človek tlačí ešte aj sám na seba. Potom ste neustále upätí, ale uvedomte si, že nie sme roboty. Naša psychika potrebuje oddych a keď si ten oddych dobrovoľne odopierate, nemôžete spokojne a dupľom nie pokojne fungovať.