14. Ľahkosť

Robíte veľa veci tak, že sa do toho nútite alebo ste niekým nútení? Keby som použil miesto slova „veľa“ slovíčko „občas“, tak by si hádam nik nemohol povedať, že sa mu to nikdy nestalo. Len keď si spomeniem na školu (hlavne strednú) tam bolo o nútení všetko a na dennej báze. Občas sa človek musel nútiť aj do telesnej, keď sme mali v osnovách akurát gymnastiku. Ako trebárs kozu zmákne hádam každý, kto je rozbehuschopný, ale keď mňa nútili do preskoku koňa na dĺžku (čoho nie som schopný ani len z hľadiska stavby tela) to bolo strašne ubíjajúce. Alebo dvanásťminútovky, ktoré sú asi najťažšou vecou v osnovách telesnej základných a stredných škôl. Ja som však neskôr (po škole) začal behávať a tréningom som zvládal behať pomaly hodinu vkuse. Vtedy by som dvanásťminútovku dal, ako sa hovorí, s jedným prstom v zadku a druhým v nose, no na škole - mučenie. Utrpením bola pre mňa, hádam, cela stredná škola. Pred maturou som mal takú dosť šialenú chvíľku, to si matne pamätám. Ten stres robí divy a čím mladší - neskúsenejší človek, tým horšie. Ale päť prišla univerzita, kde sa „maturovalo“ nie z troch, ale tak v priemere z siedmich predmetov a každý semester. Ťažšie skúsenosti z tých predošlých „ťažkých“ vecí robia brnkačku.

Opäť raz som však trošku odbočil od témy. Nielen škola, ale práca, rodina... všetko prináša starosti rôzneho druhu. Čo vás nezabije, to vás posilní - veľké klišé a veľká pravda. Keď niečo horko-ťažko zmáknete, vždy sa vám neskutočne uľaví. A konečne sa dostávam k veci. Čo v prípade, keď tieto záležitosti vymeníte? Uvediem príklad... Chlapčeka od troch rokov úplne fascinujú dinosaury. Má obrovskú zbierku hračkárskych, pexesá, neskôr dokumentárne DVDčka, encyklopédie, knihy, všetky informácie okolo dinosaurov dlhé roky priam hltá. Potom príde v rámci dejepisu rad na pravek s podkapitolou živočíchy. Chalanisko ani učebnicu nemusí otvoriť a ľavou-zadnou vyškolí aj učiteľku. Možno ste aj vy takú tú vašu tému v škole zažili. Ja určite, ešte aj na univerzite ich pár bolo. Späť k mojej rečníckej otázke, na ktorú chcem dať aj odpoveď. Ak sa vám uľaví ešte pred povinnosťou, teda idete do nej z absolútnou ľahkosťou, tak tá povinnosť úplne mení svoj charakter a užívate si ju. Potom nie, že vám padne kameň zo srdca, ale štve vás, že musíte skončiť. Ja milujem skoky na lyžiach a napr. tam je rozhodujúcim elementom tá ľahkosť. Ako nemyslím na hmotnosti, to tam je a samozrejmé. Tam keď má skokan formu, všetko mu ide ľahko, ani sa nenarobí a letí ďaleko - vyhráva. Naopak, keď sa musí aj superhviezda narobiť, na víťazstvo utrápený skok nikdy nepostačí, lebo v tom štartovom poli vždy nájde niekto, kto si skočí s ľahkosťou.