05. Hnev

Ja som mal vlastne pokojný život stále a v tomto smere sa nemám na čo sťažovať. Často som sa len pousmial nad „problémami“ iných a občas sa aj s nadsázkou vysmial, nedokázali ma nejako rozhádzať aj napriek tomu, že som býval dosť empatický. Ten minulý čas som teraz použil zámerne, pretože prílišná empatia nie je dobrá vlastnosť. Úplne každý človek má nejaké problémy. Niekto si nevie vybrať či si dá na nechty ružový alebo lososový lak, iní nevedia, či dnes budú jesť misku ryže alebo budú len obzerance. Bez problému ani ľudská rasa nedokáže žiť. Mnoho ľudí je dokonca nastavených tak, že aj keď problém nemajú, tak si ho vyrobia. Rýpnu si do najbližšieho, kto je po ruke alebo najjednoduchšie, čím sa problém vytvoriť dá, je zamyslenie sa nad vlastnou budúcnosťou. To vám garantujem, že z toho bez problému nevyviaznete.

Neviem však, či už mám idylický život či čo, ale ako si sa mi rúca môj flegmatizmus. Už roky beriem všetko (s výnimkou jednej veci) absolútne s nadhľadom. Jedna z mála vecí, čo ma naučila za tých nespočet rokov škola - strach je úplne zbytočný. Tých bububu v škole počujete z každej strany toľko, že vás to hádam musí zdeptať. Ale nakoniec aj tak všetko zvládnete. Pochopil som to a snažím sa podľa toho žiť. Napriek tomu, však v poslednej dobe podlieham hnevu. Fakt si neviem vysvetliť príčiny, ale často veľmi prchko reagujem a aj zvyšujem hlas. Pritom si nezakladám na tom, aby sa ľudia správali podľa nejakej mojej pomyselnej systematickej schémy. Nepotrebujem ani byť sám, ale tie moje podráždene reakcie ma serú. Aha.. dôvod hnevať sa sám na seba, že ma hnevá vlastný hnev.  Dúfam, že som sa netrafil, lebo toto znie ako začarovaný kruh. Ja som sa nezmenil, len sa viac hnevám, no neviem prečo. Ja však verím, že na všetkom zlom sa dá nájsť niečo pozitívne. Dúfam teda, že ma ten nechcený hnev posunie niekam ďalej.